Kátina cesta s Klimatexom do Santiaga de Compostela

Na začiatku februára stála na štarte svojej cesty aj Katka, ktorú možno poznáte z našich sociálnych sietí. So sebou si vzala do batohu len pár vecí, vrátane našej mikiny CHIARA a seamless termobielizne EILA a ALBY. Ako jej samotné putovanie prebiehalo, ako bola s Klimatex produktmi spokojná alebo čo by odkázala všetkým, ktorí sa na cestu ešte len chystajú? Na to aj na veľa ďalšieho sme sa Katky spýtali a odpovede pre vás zhrnuli v krátkom rozhovore.

Aký bol tvoj prvotný impulz vydať sa na Camino a aké očakávania si od cesty mala?
Mojou inšpiráciou bola Lucia Kutrová známa ako Holka s bucket listem. V roku 2018 som čítala jej blog, kde spomínala Santiago a od tej chvíle to bol môj sen. Na splnenie tohto sna mi trochu dopomohla aktuálna životná situácia. Nič som neočakávala, chcela som si to jednoducho užiť.
Existuje niekoľko variantov ciest, ako si pešiu púť prejsť. Akú variantu si absolvovala a čo pre teba bolo rozhodujúce?
Ja som si zvolila cestu Camino Portugues. Rozhodujúce bolo to, že som dlho nebola pri mori, takže cesta pozdĺž oceánu bola od začiatku jasná voľba. Trochu som si tú cestu upravila, lemovala som pobrežie, čo to šlo. A prečo som začínala v Porte? Pretože som nikdy nebola v Portugalsku. Neriešila som ani dĺžku, ani záchytné body. Vlastne to bola prvá cesta, ktorú som neplánovala deň po dni, ale nechala som sa prekvapiť tým, čo sa stane a kam každý deň dôjdem.

Koľko dní si celkom strávila na ceste a koľko hodín z toho chôdzou?
Vzala som si dovolenku na 13 dní. Dva dni z toho sú cesta lietadlom. Čistého času som teda mala 11 dní. Púť som ušla za 9 dní a kúsok a podľa šikovných hodiniek to bolo presne 73,22 hodín čistej chôdze pri zapnutej aktivite, pokiaľ sa tomu dá veriť.
Existujú nejaké pravidlá, ktoré musí každý pútnik striktne dodržať?
Pokiaľ chce pútnik na konci púte v Santiagu dostať takzvanú Compostelu (potvrdenie za absolvovanie púte), tak si musí na začiatku cesty zaobstarať Credencial (pútnický preukaz) a po ceste do neho zbierať pečiatky. K tomu, aby Vám Compostelu vydali stačí ujsť pešo 100 km. Credencial pútnik zoženie v katedrále v Porte alebo aj na niektorých ubytovaniach.
Ako je to na Camine s jedlom a ubytovaním?
Dalo sa najesť skoro všade po ceste. Vybrané reštaurácie majú menu pre pútnikov. Ktoré reštaurácie to sú Vám oznámia buď na ubytovanie alebo uvidíte na reštaurácii pútnický symbol. Ubytovanie pre pútnikov sa nazýva albergue. Teraz mimo sezóny bolo na ubytovaniach voľno, ale ak pôjdete v sezóne, tak je nutné si ubytovanie rezervovať.

Nebojte sa toho a choďte do toho! Ono sa totiž nie je čoho báť. Ani jazykové bariéry, ani ľudí, ani toho, že sa stratíte.

Keď sa dievča vydá samé v cudzej krajine za takým dobrodružstvom, chce to poriadnu dávku odvahy. Ako je to na Camine s bezpečnosťou a zažila si niekedy počas cesty nejaký krízový moment?
Pre mňa je odvaha siahnuť napríklad na pavúka alebo na hada. Na také dobrodružstvo by som odvahu mohla rozdávať. Vlastne samotnú ma až prekvapilo, ako veľmi som bola pokojná. Jedinú obavu som mala z toho, aby môj batoh prešiel ako príručnú batožinu do lietadla. Mala som k letenke len malú príručnú batožinu a ono 65 cm na výšku nie je 40 cm na výšku, ale nakoniec prešiel bez problémov. O bezpečnosť sa tu nikto báť nemusí. Nevšimla som si tu snáď ani žiadnych divných ľudí, ty som stretla iba v Prahe na hlavnej stanici. Po tejto mojej skúsenosti považujem Portugalsko a Španielsko za bezpečné krajiny a miestnych ľudí za veľmi priateľských a ochotných. Krízový moment bol, keď som zistila, že v tomto období nejazdí trajekt cez rieku Minho (hranica Portugalsko – Španielsko), ale nakoniec to dobre dopadlo a mohla som ďalej pokračovať pozdlž pobrežia. Inak krízové momenty prišli hlavne po stránke zdravotnej - pľuzgiere, boľavé nohy a boľavá bedra.

Väčšinu času na ceste stráviš pod holým nebom, bez ohľadu na počasie a všetku výbavu nosíš celý čas v batohu na chrbte. Čo je tzv. must-have každého pútnika a na čo myslieť pri výbere správneho oblečenia?
Dve najdôležitejšie must-have sú v prvom rade dobré topánky a potom dobre padnúci batoh. To prvé som nemala ani náhodou. Moje nohy trpeli. Aspoň som zistila, že krásne bežecké topánky majú zostať krásnymi bežeckými topánkami a nemajú sa vydávať za trailové. Na batoh som sa sťažovať nemohla. Potom je dôležité ľahké outdoorové oblečenie, ktoré rýchlo schne, či už to je vaša príjemná termobielizeň alebo 100% merino. Pre výber oblečenia som sledovala predpoveď počasia. Ale aj napriek tomu, že hlásili krásne slnečné počasie na celú dobu, tak som si vzala aj Klimatex nepremokavú bundu DASCALA. Keby som ju nemala, určite by pršalo, poznáte to. Dôležitý je tiež ľahký a do malých rozmerov zbaliteľný spacák. Ak by som išla púť v lete, tak si myslím, že zloženie vecí v mojom batohu bude ešte úplne iné. Na pútiach platí jedno porekadlo: Čím ľahší batoh, tým ľahšia duša pútnika.

Hovoríš, že druhýkrát by si na trail zvolila inú obuv. Máš pre nás nejaký tip alebo odporúčanie?
Kamarátka mi hovorila, že na takéto cesty sú rozhodne najlepšie topánky, ktoré majú nulový drop. Chcela som si pred cestou kupovať Altra lonepeak 6, ale nie je to práve lacná investícia, takže som na ne nemala dostatok finančných prostriedkov. Tie si ale časom určite zaobstarám! Aj keď hneď po ceste som si na hory zaobstarala La Sportiva TX4 a tie sú zatiaľ tiež super pohodlné.
Je možné celú trasu absolvovať aj inak ako pešou chôdzou? Napríklad na bicykli?
Áno, cestu je možné absolvovať na bicykli, na kolobežke alebo dokonca aj na koni. Oproti absolvovaniu cesty pešo, musíte prejsť minimálne 200 km.

Podelíš sa snami prosím o svoj najsilnejší zážitok úplnej cesty?
Celá cesta bol silný zážitok. Strašne veľmi som si to užila, niekedy trochu menej, ale ide o to sa uhryznúť a neseknúť sa ani cez bolesť nohy. Bolesť zmizne, zážitky zostanú navždy! Teda všetkého zmierom, zdravie je prednejšie, ale viete ako. Keď by som mala vypichnúť to úplne najviac, tak sú to tri momenty. Prvá, keď som bola pár kilometrov pred Santiagom a videla som z diaľky nasvietené Santiago, to mi nabehla husia koža. Potom určite keď som prišla do Santiaga na námestí pred katedrálu. Stojíte tam, zrazu je všetka bolesť preč a cítite sa byť pripravení na niečo viac. A ten tretí najsilnejší zážitok bol, keď som sa vydala na „koniec sveta“ na Finisteri. Toto miesto by mal navštíviť každý pútnik, aby správne zakončil celú púť. Mali by ste tam spáliť svoje oblečenie a vykúpať sa voceáne a potom zažiť západ a východ slnka. Tak ste vraj pripravení začať nový život. Ja som to teda neurobila, ale jednu z vecí čo som urobila bolo, že som išla na pláž Langosteira „uloviť“ si tú svoju pravú svätojakubskú mušľu.
Čo by si odkázala tým, ktorí sa do Santiaga de Compostela chystajú, ale z rôznych dôvodov tak ešte neurobili?
Nebojte sa toho a choďte do toho! Ono sa totiž nie je čoho báť. Ani jazykové bariéry, ani ľudí, ani toho, že sa stratíte.

Hovorí sa, že: "Camino doesn't give you what you want but what you need“ (Camino ti nedá to, čo chceš, ale čo práve potrebuješ). Súhlasíš? Naplnila cesta tvoje očakávania?
Jednoznačne súhlasím. Ja som nevedela, aké mám mať očakávania, ja som jednoducho nič neočakávala. Chcela som si tam oddýchnuť, trochu utiecť od problémov, ale hlavne si splniť svoj sen, ujsť 300 km a užiť si krásu pobrežia. Spätne si uvedomujem, že mi to dalo vážne veľa.
Aké sú tvoje trailové ciele a plány do budúcnosti?
Napríklad taká Pacifická hrebeňovka, teraz je to len sen, ale kto vie. Camino bol tiež sen a zrazu po piatich rokoch snívania to mám za sebou. Určite chcem raz zvládnuť Tour du Mont Blanc. Mám v pláne prejsť Madeiru. A od mája ma čaká jedno veľké severské dobrodružstvo, verím tomu, že tam bude príležitosť podniknúť traily viac ako dosť. Viac o všetkých mojich dobrodružstvách sa dozviete na mojom Instagrame _katie_kad.
Katke ďakujeme za milé rozprávanie a držíme palce pri plnení všetkých (nielen) trailových snov!